We're accustomed to glamour in London SE26: Kelly Brook and Jason Statham used to live above the dentist. But when Anouska Hempel's heels hit the cracked cement of the parking space outside my flat, it's hard not to think of those Picture Post photographs of royalty visiting bombed-out families during the second world war. Her mission in my modest tract of suburbia is, however, about more than offering sympathy. Hempel—the woman who invented the boutique hotel before it bore any such proprietary name—has come to give me information for which, judging by the spreads in interiors magazines and anxious postings on online DIY forums, half the property-owners in the Western world seem desperate: how to give an ordinary home the look and the vibe of a five-star, £750-a-night hotel suite. To Hempelise, in this case, a modest conversion flat formed from the middle slice of a three-storey Victorian semi.
"You could do it," she says, casting an eye around my kitchen. "Anyone could do it. Absolutely no reason why not. But there has to be continuity between the rooms. A single idea must be followed through." She looks out wistfully over the fire escape. "And you'd have to buy the house next door, of course." That's a joke. I think.
...
It's worth pausing, though, to consider the oddness of this impulse. The hotel room is an amnesiac space. We would be troubled if it bore any sign of a previous occupant, particularly as many of us go to hotels in order to do things we would not do at home. We expect a hotel room to be cleaned as thoroughly as if a corpse had just been hauled from the bed. (In some cases, this will actually have happened.) The domestic interior embodies the opposite idea: it is a repository of memories. The story of its inhabitants ought to be there in the photos on the mantelpiece, the pictures on the wall, the books on the shelves. If hotel rooms were people, they would be smiling lobotomy patients or plausible psychopaths. | Zvykli sme si na čaro londýnskej štvrte Sydenham Town: Kelly Brooková a Jason Statham bývali nad zubnou ordináciou. No keď sa podpätky Anousky Hempelovej dotkli popraskaného betóna parkoviska pred mojim bytom, nedalo mi pritom nespomenúť si na fotografie z časopisu Picture Post, na ktorých kráľovská výsosť navštevuje rodiny, ktorým počas druhej svetovej vojny zbombardovali obydlia. Poslanie tejto ženy v mojom skromnom príbytku na predmestí znamená však viac, než len vyjadriť súcit. Tou ženou bola Hempel. Ona vytvorila boutique hotel ešte predtým, než začal používať svoj exkluzívny názov. Prišla mi poskytnúť informácie, za ktorými v západnej časti sveta zjavne šalie polovica majiteľov nehnuteľností, čo usudzujem podľa reklám v luxusných časopisoch a bombastických internetových správach na fórach typu "Urob si sám". Boli to informácie, ako z obyčajného bytu urobiť príbytok s výrazom a nádychom päťhviezdičkového hotelového apartmánu za 750 libier na noc. V tomto prípade z Hempelisu, skromného prerobeného bytu, vytvoreného zo stredovej časti trojposchodovej viktoriánskej poloradovky. "Mohli by ste to urobiť", povedala a preletela očami po kuchyni. "Ktokoľvek by mohol. Nie je dôvod nemyslieť si to. No izby musia byť pospájané. Musí sa to realizovať jednoducho." Upriamene sa pozrie na núdzový východ. "A mali by ste samozrejme kúpiť ten dom vedľa". Nazdávam sa, že to bol len vtip. ... Predsa však je potrebné neprenáhliť sa a popremýšľať nad zvláštnosťou tohto impulzu. Hotelová izba je priestorom na zabúdanie. Neboli by sme príliš nadšení, ak by v nej zostali nejaké stopy bývalého hosťa, keďže mnohí z nás chodíme do hotelov na to, aby sme tam robili niečo, čo doma nerobíme. Od hotelovej izby očakávame, že bude tak dôkladne vyčistená, ako keby mali z postele predtým odvliecť mŕtvolu (niekedy sa dokonca stáva aj to). Domáci priestor stelesňuje pravý opak - je to schránka spomienok. Príbeh jeho obyvateľov by mal byť zvečnený vo fotografiách nad krbom, v obrazoch na stene, v knihách na policiach. Ak by hotelové izby boli ľuďmi, vyzerali by ako usmievajúci sa pacienti s poruchou pamäte, alebo ako skutoční psychopati. |