ProZ.com translation contests »
Benevolent deception: "The placebo button effect" » English to Slovak » Entry by Terézia


Source text in English

Translation by Terézia (#24991)

Over the course of many years, without making any great fuss about it, the authorities in New York disabled most of the control buttons that once operated pedestrian-crossing lights in the city. Computerised timers, they had decided, almost always worked better. By 2004, fewer than 750 of 3,250 such buttons remained functional. The city government did not, however, take the disabled buttons away—beckoning countless fingers to futile pressing.

Initially, the buttons survived because of the cost of removing them. But it turned out that even inoperative buttons serve a purpose. Pedestrians who press a button are less likely to cross before the green man appears, says Tal Oron-Gilad of Ben-Gurion University of the Negev, in Israel. Having studied behaviour at crossings, she notes that people more readily obey a system which purports to heed their input.

Inoperative buttons produce placebo effects of this sort because people like an impression of control over systems they are using, says Eytan Adar, an expert on human-computer interaction at the University of Michigan, Ann Arbor. Dr Adar notes that his students commonly design software with a clickable “save” button that has no role other than to reassure those users who are unaware that their keystrokes are saved automatically anyway. Think of it, he says, as a touch of benevolent deception to counter the inherent coldness of the machine world.

That is one view. But, at road crossings at least, placebo buttons may also have a darker side. Ralf Risser, head of FACTUM, a Viennese institute that studies psychological factors in traffic systems, reckons that pedestrians’ awareness of their existence, and consequent resentment at the deception, now outweighs the benefits.
V priebehu mnohých rokov, bez toho, aby okolo toho robili veľký rozruch, úrady mesta New York vyradili z prevádzky väčšinu tlačidiel, ktoré zvykli kedysi ovládať semafory pre chodcov v meste. Úrady rozhodli, že sa počítačom riadené časovače osvedčili lepšie. Do roku 2004 zostalo funkčných menej ako 750 z celkového počtu 3 250 takýchto tlačidiel. Mestská samospráva však nebola tá, ktorá tento krok iniciovala – poukazujúc na nespočetné a najmä zbytočné stláčanie semaforových tlačidiel.

Spočiatku semaforové tlačidlá prežili z dôvodu vysokých nákladov na ich odstránenie. Ale ukázalo sa, že aj nepoužiteľné tlačidlá slúžia svojmu účelu. U chodcov, ktorí stlačia tlačidlo, je menšia pravdepodobnosť, že prejdú cez cestu skôr, ako sa na semafore objaví zelený panáčik, hovorí Tal Oron-Gilad z Benguirovej univerzity v Negeve v Izraeli. Po štúdiu správania sa ľudí na križovatkách poznamenáva, že ľudia majú tendenciu viac dodržiavať systém, ktorý ich núti poobzerať sa okolo ešte predtým ako vstúpia na cestu.

Nefunkčné tlačidlá vytvárajú takýto placebo efekt, pretože ľudia majú pocit kontroly nad systémami, ktoré používajú, hovorí Eytan Adar, expert na interakciu človek-počítač z Michiganskej Univerzity, Ann Arbor. Dr Adar poznamenáva, že jeho študenti zvyčajne navrhujú softvér s klikacím tlačidlom „uložiť“, ktoré nemá žiadnu inú funkciu ako uistiť tých používateľov, ktorí si neuvedomujú, že pri stláčaní, klávesov sa dáta ukladajú automaticky. Ako hovorí, vnímajme to ako na dobročinný trik, ktorý kontruje chladu prameniacemu zo sveta strojov.

Toto je jeden pohľad na vec. Najmä na cestných križovatkách môžu mať tlačidlá s placebo efektom svoju odvrátenú stránku. Ralf Risser, vedúci viedenského inštitútu FACTUM, ktorý skúma psychologické faktory v dopravných systémoch sa domnieva, že uvedomenie si svojej existencie a následne rozhorčenie chodcov nad týmto klamom nateraz prevažuje nad výhodami.


Discuss this entry