Eroticism has this in common with an addictive drug: that there is a coercive element to its pleasure with which part of us is in complicity, and part not. Thus ever since time began men have been trying to enjoy eroticism without being destroyed by it. Societies, religions can be defined in the way they deal with this conundrum. Polygamy, monogamy with repression, monogamy with affairs, monogamy with prostitutes, serial monogamy. Not to mention individual solutions of great ingenuity, or desperation: Victor Hugo with the door knocked through the wall of his office, to let in a girl each afternoon. Auden's flair for finding call-boys in every town. Picasso who simply refused when wife and mistress demanded he choose between them. Then there is always the hair-shirt of course. But perhaps the thing to remember when you wake up with a life full of fresh paint and tortuous complications is that eroticism wasn't invented for you, nor merely for the survival of the species perhaps, but for a divinity's entertainment. Nothing generates so many opportunities for titillation and schadenfreude as eroticism. Which is why it lies at the centre of so much narrative. How the gods thronged the balconies of heaven to see the consequences of Helen's betrayal! And your friends are watching too. Your antics have put the shine on many a late-night conversation.
On the borders between mythology and history, that wily survivor Odysseus was the first who learnt to trick the gods. And perhaps his smartest trick of all was that of lashing himself to the mast before the Sirens came in earshot. There are those of course who are happy to stand at the railings, even scan the horizon. Otherwise, choose your mast, find the ropes that suit you: sport, workaholism, celibacy with prayerbook and bell... But the kindest and toughest ropes of all are probably to be found in some suburban semi-detached with rowdy children and a woman who never allows the dust to settle for too long.
| Erotizmus má s návykovou drogou spoločné nasledovné: potecha, čo z neho plynie, je nátlakový prvok, na ktorom sa časť nás účastní a časť nie. Takže od počiatku vekov si ho ľudia chceli užiť bez toho, aby ich zničil. Pomocou spôsobu, akým sa s týmto hlavolamom vyrovnávajú, možno definovať spoločnosti, náboženstvá. Polygamia, monogamia s represiami, monogamia s mimomanželskými aférami, monogamia s prostitútkami, sériová monogamia. Nehovoriac o individuálnych riešeniach s veľkou dávkou dôvtipu alebo zúfalstva: Victor Hugo s dverami vyrazenými v stene kancelárie, aby za ním každé popoludnie mohlo prísť dievča. Audenov zmysel nájsť prostitútov v každom meste. Picasso, ktorý sa jednoducho vzoprel, keď ho žena a milenka žiadali, aby si medzi nimi vybral. A okrem toho samozrejme vždy existuje kajúcnik. Ale možno by ste pri vstávaní do života plného čerstvej farby a kadejakých komplikácií mali pamätať na to, že erotizmus nevymysleli pre vás, ba azda ani kvôli prežitiu druhu, ale pre potechu božstva. Nič nedáva viac možností na dráždenie a škodoradosť než erotizmus. To je dôvod, prečo je v centre toľkých príbehov. Ako sa len bohovia tlačili na nebeských balkónoch, aby videli dôsledky Heleninej zrady! A prizerajú sa aj vaši priatelia. Vaše výčiny dodali lesk mnohým popolnočným konverzáciám.
Na pomedzí medzi mytológiou a dejinami to bol onen prešibaný preživší Odyseus, ktorý zistil, ako bohom prejsť cez rozum. A jeho najväčším trikom bolo azda to, že sa nechal priviazať stožiaru skôr, než sa priblížil na dosluch Sirénam. Samozrejme sú aj takí, čo sa radi postavia priamo k zábradliu, dokonca pozorne sondjú horizont. Inak si vyberte stožiar a pohľadajte povrazy, ktoré sa vám budú hodiť: šport, workoholizmus, celibát pri modlitebnej knižke a zvone... Ale najmilšie a najnáročnejšie povrazy zo všetkých možno nájsť pravdepodobne v nejakom dome na predmestí plnom ukričaných detí a so ženou, ktorá nikdy nedovolí, aby prach sadal pridlho.
|