Eroticism has this in common with an addictive drug: that there is a coercive element to its pleasure with which part of us is in complicity, and part not. Thus ever since time began men have been trying to enjoy eroticism without being destroyed by it. Societies, religions can be defined in the way they deal with this conundrum. Polygamy, monogamy with repression, monogamy with affairs, monogamy with prostitutes, serial monogamy. Not to mention individual solutions of great ingenuity, or desperation: Victor Hugo with the door knocked through the wall of his office, to let in a girl each afternoon. Auden's flair for finding call-boys in every town. Picasso who simply refused when wife and mistress demanded he choose between them. Then there is always the hair-shirt of course. But perhaps the thing to remember when you wake up with a life full of fresh paint and tortuous complications is that eroticism wasn't invented for you, nor merely for the survival of the species perhaps, but for a divinity's entertainment. Nothing generates so many opportunities for titillation and schadenfreude as eroticism. Which is why it lies at the centre of so much narrative. How the gods thronged the balconies of heaven to see the consequences of Helen's betrayal! And your friends are watching too. Your antics have put the shine on many a late-night conversation.
On the borders between mythology and history, that wily survivor Odysseus was the first who learnt to trick the gods. And perhaps his smartest trick of all was that of lashing himself to the mast before the Sirens came in earshot. There are those of course who are happy to stand at the railings, even scan the horizon. Otherwise, choose your mast, find the ropes that suit you: sport, workaholism, celibacy with prayerbook and bell... But the kindest and toughest ropes of all are probably to be found in some suburban semi-detached with rowdy children and a woman who never allows the dust to settle for too long.
| Erotizmus má s návykovou drogou spoločné to, že obsahuje aj donucovací element na to aby spôsobil radosť, s čím sme niektorí komplici, iní zasa nie. Takto, muži sa snažili odjakživa vychutnávať si erotizmus, bez toho aby ním boli zničení. Spoločnosti a náboženstvá môžu byť definované podľa toho, ako jednajú s touto hádankou. Polygamia, monogamia s potlačovaním, monogamia s aférami, monogamia s prostitútkami a sériová monogamia. V neposlednom rade individuálne riešenia vynaliezavých alebo zúfalých myslí: Viktor Hugo s dierou v stene svojej pracovni, aby vpustil dnu dievča každé odpoludnie. Talent Audena na nachádzanie callboyov v každom meste. Picasso, ktorý jednoducho odmietol výzvu manželky a milenky aby si medzi nimi vybral. Potom, samozrejme, stále tu máme aj flagelanta. Možno, keď sa ale zobudíte s tým, že Váš život je plný čerstvej farby a mučivých komplikácií, zapamätáte si jednu vec; erotizmus nebol vymyslený pre Vás a ani len dokonca pre prežitie druhu, ale pre zábavu božstva. Nič nevytvára viac príležitostí pre dráždenie a škodoradosť ako erotizmus. To je dôvod, prečo sa nachádza v centri toľkých príbehov. Ako sa len bohovia nahrnuli na balkóny nebies, aby videli dôsledky Heleninej zrady! A Vaši priatelia sa pozerajú tiež. Vaše šantenie oslnilo už mnoho neskorých nočných rozhovorov.
Na pomedzí mytológie a dejín, zanovitý hrdina Odyseus bol prvý, kto sa naučil obalamutiť bohov. A možno jeho najbystrejším trikom bolo priviazať sa ku stožiaru, kým sirény neprišli zaspievať svoju hypnotizujúcu pieseň. Máme tu samozrejme tých, čo sú šťastní stojac na zábradlí, niektorí vzhliadajú ku horizontu. Alebo ak to nie, vyberte si sťažeň a nájdite si vhodné lano: šport, workaholizmus alebo celibát s modlitebnou knižkou a zvonom... Ale tie najláskavejšie a najpevnejšie laná sú pravdepodobne niekde na predmestí, v skromnom domčeku s deckami výtržníkmi, a ženou, ktorá nenechá nikdy prach dlho stáť na jednom mieste.
|